Jdi na obsah Jdi na menu
 


Na zemi žijú tri druhy slonov-slon indický ,slon africký, slon pralesný. Slon africký je v súčasnosti najväčšim žijúcim suchozemským zvieraťom. Ked sa slonie mláda narodí, má vyše 100 kilogramov. Dospelý slon váži do 6 ton a dosahuje výšku 4 metre. Slon je taký ťažký , že musí spať postojačký , a nie je schopný preskočiť ani najmenšiu prekážku. Je to pokojné zviera, ale ked sa cíti ohrozené , bez váhania sa dá do boja s útočníkom. Vztýči mohutné uši, rozbehne sa a v plnej rýchlosti rozdupe všetko , čo mu príde do cesty. Z cesty mu ustúpi dokonca aj lev. Slonie uši slúžia na rôzne účely -slon sa nimi ovieva a ochladzuje. Pri jedení a pití používa chobot, zakončený dvoma veľmi pohyblivými výbežkami. Pri hľadaní potravy využíva aj slonie kly. Slonie kly sú zo zuboviny, ktorá nie je pokrytá sklovinou a volá sa slonia kosť, slonovina. Sú to vlastne mimoriadne vyvinuté vrchné hryzáky.

Kone...

Telesná stavba koňa je výsledkom evolúcie riadenej spočiatku prostredím. Avšak odkedy začal človek zasahovať do prírodného procesu, bol to práve ľudský faktor, ktorý stále viac a viac ovplyvňoval ďalší vývoj koňa.

Tým, že sa plemenitba obmedzila na vybrané, vysokokvatitné zvieratá, získané krížením rôznych typov, príbudzenskou plemenitbou, ako aj bezpečnejšou metódou líniovej plemenitby od spoločného predka, postupne sa vyvinula celá paleta rôznych koní a poníkov.
Od niektorých sa žiada veľká sila, iné boli šľachtené na rýchlosť, zatiaľ čo niektoré zvieratá, napr. arabský kôň, sa vyvinuli do krásy, ktorá by nebola možná bez priameho zásahu človeka.

Vpriebehu evolúcie kone nadobudli zmysli, ktoré sú oveľa vyvinutejšie ako naše vlastné. Hoci sa tito zmysly do určitej miery týkajú komunikácie a sexuálneho správania, sú prevažne súčasťou zmyslového obrannáho mechanizmu.
Dokonca poloha očí, ktorá umožňuje laterálne videnie, ba videnie takmer na všetky strany, na rozdiel od ľudského zraku.

STAVBA TELA:

-hlava a krk
Hlava prezrádza povahu koňa.Žiadúce sú veľké ušľachtilé oči a veľké široké nozdry umožňujú maximálne vdychovanie vzduchu.
Ušnice sú jemné a pohyblivé.
Ak je hlava pre krk príliš ťažká, zaťaží predok koňa a naruší rovnováhu, príliš malá hlava (menej obvyklý jav) tiež narúša rovnováhu.

-plece a akohútik
Ideálbne plece jazdeckého koňa má byť dostatočne šikmé a dlhou lopatkou a krátkou ramennou kosťou uloženou viac vpredu.
Ak má byť plece dostatočne šikmé, musí byť kohútik dlhý a výrazný.
Kolmé plecia spôsobujú skrátenie kroku.

-hrudník a trup
Hrudník nemá byť ani príliš široký, ani príliš úzky.
Ak je hrudník príliš široký, kôň sa pri pohybe "valí", ak je príliš úzky, nohy sú blízko pri sebe a tžrú sa jedna o druhú.

-chrbát
Chrbát sa má mierne zvažovať ku krížom a má byť po každej strane chrbtice dostatočne osvalený.
Ak je príliš dlhý, stavba tela je oslabená.
Ak je príliš široký alebo krátky, obmedzujepohyb.
Medzi sedlovou krajinou a krížami ležia bedrá, od ktorých závisí hnacia sila zadnej časti tela.
Musia byť krátke, mohutné a silné.
U dospelého koňa, ktorý je v rovnováhe, sú kríže zviazané s kohútikom.
Prudko sa zvažujúce kríže s nízko nasadeným chvostom naznačujú slabú zadnú časť tela.

-zadná časť tela
Zadná časť tela musí pôsobiť dojmom veľkej sily.

-predné nohy
Rovnosť predných nôh sa posudzuje spredu.
Lakeť musí smerovať od tela a nesmie veľmi priliehať k rebrám.
Predlaktia by mali byť dlhé a osvalené, zápästné kĺby veľké a ploché, holene krátke a rovnako hrubé po celej dĺžke.
Sponkové kĺby nesmú byť opuchnuté a sponky-tlmiče nárazov -by mali stredne dlhé.

CHODY KOŇA:

Poznáme štyri druhy chodu.
Krok, klus, sval a trysk.

ZMYSLY:

Chuť, čuch, sluch , zrak, hmat a šiesty zmysel.

PLEMENA KONÍ:

Arabský kôň
Berberský kôň
Andalúzsky kôň
Anglický plnokrvník
Angloarabský kôň
Shagya
Lusitano
Achaltekinský kôň
Lipický kôň
Buďonovský kôň
Kabardinský kôň
Donský kôň
Morgan
Americký quarter horse
Hackney
Francúzský klusák
Orlovský klusák
Americký klusák
Frízsky kôň
Americký jazdecký kôň
Missourijský fox trotter
Tennessee walker
Peruánsky paso
Mustang
...
Čisto krvné kone!.

CHAMELEON
Chameleóni patria k najznámejším skupinám plazov. Ich bizarný vzhľad a neobvyklé chovanie priťahujú pozornosť ľudí už odnedávna. Naše znalosti o biológii, ekológii a etológii väčšiny druhov sú veľmi strohé a mnoho chameleónov je známych len z jedného alebo niekoľkých múzejných exemplárov. Mnoho druhov vymiera ešte skôr, než boli objavení.
Chameleóni sú veľmi zaujímavou skupinou živočíchov, ktorým ľudia odnedávna venovali pozornosť. Ich mnohé zvláštnosti taktiež spôsobili, že si o nich ľudia vymýšľajú rôzne povery, z ktorých mnohé prečkali až do dnešnej doby.

Medzi chameleónov patria druhy veľmi malé, tak i druhy dosahujúce až obludných rozmerov. Ozajstný trpaslík je Brookesia minima, dosahuje maximálnu dĺžku 33 mm (samci 28 mm, mláďatá len 14,5 mm), patrí tak k najmenším plazom vôbec. Väčšina druhov dorastá do dĺžky 15 – 35 mm. Najväčším africkým kontinentálnym druhom je Chameleo (Trioceros) melleri, meria cez 60 cm. Najväčším chameleónom vôbec je Chameleón obrovský z Madagaskaru Furcifer oustaleti, ktorý môže dosahovať dĺžku až 80 cm.
Jazyk a príjem potravy
Ďalšou špecialitou chameleónov je extrémne dlhý vymrštiteľný jazyk. Jazyk je u väčšiny chameleónov rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u chameleónov je veľmi zložitý proces (pretože prebieha v zlomkoch sekundy), na ktorom sa podieľa prakticky celý oporný a pohybový aparát chameleóna. Vymrštenie jazyka a jeho zatiahnutie späť zaisťuje jazyková svalovina usporiadaná do pozdĺžnych a kruhovitých snopcov, taktiež aj svaly spájajúce sa cez jazylku až po hrudnú kosť.
Lov
Chameleóny sa ku koristi pomaly približujú, pričom ju lokalizujú zrakom. Každé oko sa môže pohybovať nezávisle všetkými smermi a je vyvýšené. Svalnatý jazyk je veľmi dlhý, s lepkavou, priľnavou špičkou. Keď je korisť v dosahu, chameleón bleskurýchlo vystrelí jazyk, korisť chytí na špičku a vtiahne do úst. Chov
Chameleóny majú povesť zle chovateľných zvierat, ktorým sa majú chovatelia radšej vyhnúť. Toto
tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Faktom však je, že chov chameleónov má veľa úskalí. Základom úspechu chovu je v dobrom „chovnom materiále“, dostatkoch serióznych informácií o prostredí, v ktorom jednotlivé druhy žijú a v skúsenostiach s nimi. Chov chameleónov nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa. Mladým chovateľom sa doporučuje najprv začať s chovom menej problematických plazov, konkrétne jašterov.
Niektoré druhy chameleónov prežívajú v zajatí len niekoľko mesiacov.
Mnohé druhy sa však v prírode dožívajú len veľmi nízkeho veku – dva alebo tri roky. V drvivej väčšine prípadov sú z voľnej prírody importovaní dospelí chameleóni, to znamená minimálne 1 rok starí, alebo sú taktiež tesne pred smrťou. Tento včasný úhyn nemusí byť príčinou zlého transportu, ale je prirodzený a logický. Chameleoni odchytení ako mláďatá sa v zajatí dožívajú oveľa vyššieho veku. -
Strava a výživa
Typ stravy – najčastejšie sa podávajú cvrčky, múčne červy (ťažko stráviteľné – používať len občas), muchy, nočné motýle, šváby, lúčne kobylky, cikády, voľne chytený hmyz a dospelé zvieratá aj mláďatá myší. Niektorí jedinci prijímajú aj rastlinnú stravu – paradajky, čerešne, jahody, banán, hrach, jablko.
Obmedzenie stresu
1. Umiestnenie terária na málo frekventovanom mieste
2. Chovať chameleóna osamote, z dohľadu iných chameleónov
3. Odstrániť všetky plochy, kde môže vidieť svoj obraz
4. Nevystavovať ho množstvu ľudí
5. Nechytať ho nasilu, keď sa bráni
Zmena farby
O chameleónoch sa často hovorí, že menia farbu kvôli maskovaniu, zmena sfarbenia však u väčšiny slúži aj ako dôležitý spôsob vzájomnej komunikácie .Samce upútavajú pozornosť samíc tým, že prudko zmenia farbu. Samice zasa menia farbu po oplodnení, čím dávajú najavo svoj nezáujem o ďalšie párenie. Na záver by som si dovolila citovať jednu prapoviedku obyvateľov Madagaskaru, ktorá sa vzťahuje k našej téme: „Vezmi si príklad s chameleóna. Dívaj sa dopredu, nezabudni sa dívať dozadu a buď vždy v strehu“.

PANDA VELKA
Rad: Mäsožravce
Čeľaď: Pandovité
Rod a druh: Ailuropoda melanoleica
Spôsob života:
Panda veľká je samotár, ktorý sa dve tretiny dňa venuje hľadaniu a požieraniu potravy. Zvyšný čas odpočíva. Dokáže sa šplhať na stromy, ale túto schopnosť využíva, len ak ju ohrozujú nepriatelia. Môžu nimi byť medveď hnedý, leopard alebo divé psy. V tom prípade sa Panda uchýli na strom a nelezie, kým nebezpečenstvo nepominie. Panda veľká nepoužíva žiadny brloh ani odpočívadlo. Väčšinou si len jednoducho ľahne na zem tam, kde práve je. Bambusová les je takmer nepreniknuteľný, ale v hustom poraste sa nachádzajú tunely, ktorými sa dokáže panda ľahko a rýchlo pohybovať. Panda veľká žije v oblastiach, kde panuje chladné a vlhké podnebie. Má však veľmi hustú, vodoodpudivú srsť, ktorá jej poskytuje dostatočnú ochranu.
Potrava:
Hoci panda veľká patrí v zoologickej záhrade medzi mäsožravce, jej jedálny lístok sa skladá takmer výhradne zo stoniek, listov a mladých výhonkov rôznych druhov bambusov. Na rozdiel od mäsa má bambus veľmi nízku výživnú hodnotu, takže ho panda musí každý deň zožrať desať až dvadsať kilogramov.
V závislosti od ročného obdobia si panda svoju potravu dopĺňa inými rastlinami a aj vtáčími vajciami.
Pretože pri hľadaní potravy panda napotrebuje veľmi svoj zrak, má ho len slabo vyvinutý.
Panda veľká a človek:
Donedávna bol človek pre pandu veľkú úhlavný nepriateľ. V súčasnosti je zodpovedný za jej postupné vymieranie z iných dôvodov: stále narastajúci počet obyvateľov Číny si vynucuje zakladanie nových a nových dedín a polí priamo na území obývanom pandami, čo znamená neustále zmenšovanie ich životného priestoru. K tomu sa ešte pridáva pravidelné odumieranie bambusových lesov.
Pandy sa nemôžu uchýliť do teraz nedotknutých oblastí, pretože sa neodvážia prejsť územiami, ktoré obývajú ľudia. V súčasnej dobe podporujú Číňania každé opatrenia na ochranu pandy veľkej. Za jej ulovenie hrozia ťažké tresty. Aby sa počet pánd vo voľnej prírode aspoň trochu zvýšil, zriadili na území, kde žilo 500 až 600 zvierat. Niekoľko rezervácií. Vedci nich teraz študujú správanie sa pánd v prírode a snažia sa vypracovať ucelený program na ich záchranu. Do projektu sa zapojili aj zoologické záhrady, ktoré by chceli mláďatá narodené v zoologických záhradách vrátiť späť do prírody. Rozmnožovanie pánd v zajatí ja však veľký problém a dosiahnuté úspechy sú len ojedinelé.V súčasnosti žije asi len 900 zvierat.
Rozmnožovanie:
Doba párenia je jediným obdobím počas celého roka, keď sa inak zaprisahaný samotári stretávajú. Po päťmesačnej gravidite prichádza na svet v hniezde z bambusu väčšinou jediné mláďa. Len veľmi vzácne porodí panda dvojčatá, ale aj tak z nich väčšinou prežije len jedno mláďa. Rovnako ako u medveďov, je aj mláďa pandy veľkej prekvapivo maličké. Meria približne pätnásť centimetrov a váži sotva sto gramov. Je takmer slepé, holé a úplne bezmocné. S matkou zostáva asi osemnásť mesiacov.
Výskyt:
Juhozápadná Čína, hlavne hory Quioglai, Daxiagling, Xiaoxiogling a Lian v provincii Sičhuan a hory Min v pohorí Qinling v provincii Šan-ši.

PSY
Charakteristika PSA :
Pes je nejpopulárnějším doma chovaným zvířetem na celém světě. V lidské společnosti zaujímá zcela zvláštní postavení. Soužití člověka a psa je založeno na společném sdílení obydlí, potravy, přízně i nepřízně počasí a osudu. Navzájem si projevují svoji náklonnost, hrají si a pracují spolu. Tento vztah se začal vyvíjet již v pravěku, kdy se psi přidali k lidské smečce. Prapředek psa byl patrně malý savec podobný spíše lasičce, nebo tchoři a byl pojmeno-ván MIACIS. Psi v podobě, která je nám známa dnes, se objevili před zhruba 12 - 14 tisíci lety. Člověk využívá psa nejrůznějším způsobem - jako strážce, průvodce, lovce, bojovníky, tažná zvířata, nebo jako svého kamaráda. Pes sloužil také jako zdroj masa a srsti. Ačkoli se psi veli-kostí a vzhledem různí, mají všichni psi týž tvar, který se neliší od vzhledu jejich předků. Jsou to tvární a přizpůsobiví tvorové, a proto nebyl důvod, aby je proces vývoje příliš měnil. Psi mají vysokou inteligenci, jejich čich je asi milionkrát lepší než lidský. Mezi jejich dobré vlast-nosti patří vytrvalost ( například při běhu ), bývají i dobří plavci. Zrakem nevnímají barevně, vidí především bílou, černou a různé odstíny šedé. Jejich sluch je vynikající. Jejich organismus je velmi citlivý na vibrace, takže dovedou předem varovat před zemětřesením. Reagují pouze na skutečná zemětřesení, neškodné záchvěvy půdy je nevyplaší. Účinnou zbraní psa jsou zuby. Svým chováním předává informace o sobě, kdy má radost, kdy si chce hrát, kdy je smutný a kdy má jiné potřeby. V současné době je přes čtyřista plemen psů. Koncem minulého století začala být ple-mena psů rozdělována do skupin, což vytvořilo základ po posuzování psů na výstavách. Psi můžeme rozdělit zhruba do těchto skupin:

HONIČI
Charakteristickým znakem je výkonnost spojená s vytrvalostí a výborný čich. Sem patří například jezevčík, losí pes, irský vlkodav, chrt a další. LOVEČTÍ PSI
Jsou nazýváni také jako sportovní psi a zahrnují nejrůznější plemena, která byla vy-šlechtěna, aby nejrůznějším způsobem pomáhala lovcům. Vyhledávají, štvou a přinášejí zvěř. Patří sem například naháči, setři, baseti, španělé i labradorský retrívr.

TERIÉŘI
Jsou to vlastně lovečtí psi, kteří jsou schopni vypořádat se se zvířaty žijících v norách. Pochází z Británie. Jejich úlohou je najít a zabít zvěř pod zemí, nebo je vyhnat z nory před hla-veň lovce. Patří sem například skotský teriér, Velšteriér,.. UŽITKOVÁ PLEMENA
Skupina užitkových plemen zůstala po roztřídění ostatních psů. Lepší název by byl Spe-ciální psi, protože tato skupina shrnuje nejzajímavější a naprosto výjimečná plemena. Některá plemena byla vypěstována pro zvláštní zjev, jiná proto, aby splňovala určité přesné a neobvyklé požadavky, nebo aby vykonávala práci, která není v náplni kategorie honících, nebo sportovních psů. Například vojenští psi, dekorativní společník, hlídací chrámový pes a podob-ně.

PRACOVNÍ PLEMENA
Jsou vybraná plemena psů, kteří se mohou stát pomocníky člověka při jeho práci. No-šení nákladů, hlídání stád, stopování, průvodci nevidomých, tažní psi, pes záchranář a pod. Patří sem aljašský malamut, hasky, australský honácký pes a další.

SPOLEČENSKÁ PLEMENA
Jsou většinou psi menších rozměrů a plní funkci přítele a průvodce člověka. Poskytují společnost lidem starým, nemocným a osamělým. Předávají radost, oddanost a celoživotní přá-telství. Například špic trpasličí, čivava, pekingský palácový psík,...

MÍŠENCI
Běžně se shledáváme s označením kříženci, ale není to vlastně správné, protože kříže-nec je potomek rodičů dvou různých druhů. Vžitý název pro tuto skupinu je VOŘÍŠEK. Bývají odolnější, vyrovnanější a méně náchylní k nemocem než šlechtění psi. Bývají velmi dobrými společníky a přáteli. Každý kdo má svého psa ví, jak je pravdivé rčení PES PŘÍTEL ČLOVĚKA. Jeho čtyř-nohý kamarád ho vítá při každém návratu domů. Sdílí s ním jeho radosti i slasti. Potřebuje jen lidskou péči, lásku a pochopení.

MEDVED LADOVY
(thalartcos maritimus) Medveď ľadový (mäsožravec)

Hrozivo pôsobiaci medveď ľadový je spolu s medveďom kodiakom a medveďom kamčatským treťou najväčšou suchozemskou šelmou na svete. Žltobielym sfarbením srsti sa dokonale prispôsobuje okoliu. Ľadové medvede sú pre život v ľadových pustatinách výborne vybavené. Sú neuveriteľne silné a mrštné a na svojich mierne ohnutých končatinách s osrstenými chodidlami sa pomalým krokom vydávajú na veľké vzdialenosti.

Medveď ľadový žije v oblastiach pokrytých večným ľadom a snehom, od územia severného pólu až po južný okraj arktických ľadovcov. S obľubou vyhľadáva územia, kde nachádza otvorené vodné plochy alebo súvislé pásy pobrežnej pevniny. Väčšinu dňa trávi hľadaním potravy, za ktorou musí denne putovať i niekoľko desiatok kilometrov. Ľadové medvede sú však obratné, dokážu sa vyšplhať na takmer kolmé kry a preskočiť až štvormetrové trhliny v ľade. Ľadový medveď je spomedzi medveďov najlepším plavcom. Vrhá sa do vody, vyskakuje von a znovu sa vracia naspäť. Pláva rýchlosťou 10 km/h a beží maximálne rýchlosťou 40 km/h. Predné končatiny pri tom používa ako veslá, zadné necháva splývať za svojím telom. S otvorenými očami a uzavretými nozdrami sa potápa pod hladinu až do hĺbky dvoch metrov. Pod vodou vydrží až dve minúty.

Najčastejším spôsobom obživy ľadových medveďov je lov a ich hlavnou korisťou sú tulene. Pretože tulene neustále menia svoje stanovištia, musia za nimi medvede putovať z miesta na miesto, aby sa uživili. Medveď číha na tulene v dýchacích otvoroch v ľade alebo sa k nim opatrne zakráda, keď ležia v snehu. Najčastejšou korisťou sú však tulenie mláďatá, ktoré dokáže medveď zacítiť aj pod snehom. Práve tam ich do vyhrabaných otvorov ukrývajú ich matky. Medveď potom malé tulene zabíja mohutným úderom do lebky a z ukoristeného jedinca žerie iba vnútornosti, kožu a tuk. S postupujúcim letom a nástupom jesene sa ľadové medvede zdržiavajú na územiach blízko pobrežia, kde hľadajú zdochliny veľrýb a mrožov. Počas letných mesiacov, keď sa v tundre topí sneh, žerie ľadový medveď j rôzne bobule.

Medvedie pytačky sa začínajú ihneď s nástupom jari, najintenzívnejšie sú potom v apríli. Samce vtedy podnikajú dlhé výpravy a hľadajú samice, ktoré už v tomto čase nevodia mláďatá. Samice rodia spravidla raz za tri roky. V novembri a decembri si každý medveď vyhrabáva v snehu alebo aj v zemi svoj brloh. Svoje úkryty medvede väčšinou lokalizujú na južné svahy, na ktoré severný vietor navŕšil veľké množstvo snehu.Najviac času v týchto brlohoch potom trávia gravidné samice. Snehové steny brloha potom pôsobením teplého dychu samice zľadovatejú a chránia tak teplo. Mláďatá sa rodia v novembri a decembri. Sú pomerne malé a vážia okolo 450 – 900 gramov. Rodia sa holé, hluché, slepé a pretože potrebujú teplotu okolo 18 stupňov C, pridržiava ich matka labou na svojom kožuchu.

Medveďa ľadového by ste našli na južnom okraji arktického ľadového pásma v Grónsku na pobreží Severnej Ameriky a severnej Ázie. Na všetkých týchto územiach je chránený a jeho lov kontrolovaný. Po druhej svetovej vojne došlo k poklesu jeho početných stavov, a to až na počet asi piatich tisíc exemplárov. Súčasný stav sa odhaduje asi na štyridsaťtisíc a jeho budúcnosť záleží na ochrane Arktídy. Jeho výška v najvyššom bode trupu je 1,5 metra a keď sa medveď ľadový postaví je vysoký až 2,4 – 3,3 metra. Dĺžka tela sa pohybuje okolo 2 a pol metra, váha u samcov je 400 – 600 kg, u samíc do 400 kilogramov. Do príbuzných druhov by sme mohli zaradiť aj najväčšieho zástupcu čeľade medveďovitých – medveďa kodiaka. Jeho telo býva dlhé 2,5 metra a váži až 800 kg.

HMYZ
Čo je Hmyz ?
Hmyz je najuspesnejsšou skupinou živočíšnej ríši.Vyznačuje sa obrovskou prispôsobivostou, pretoze žije všade - na súši , vo vzduchu i vo vode.To znamená že hmyz sa vyskytuje od vyprahlých púští až po zasnežené končiare hôr a ladové jazerá. Vdaka svojím drobnym rozmerom sa hmyz môže uchytit aj na velmi malom mieste a k životu nepotrebuje ani vela potravy.Hmyz sú bezstavovce ktoré na rozdiel od cicavcov,rýb,plazov a vtákov nemajú chrbticu. Hmyz v ramci skupiny bezstavovcov patrí medzi článkonožce, čiže má pevný ochranný exoskelet a článkované končatiny.Exoskelet je tvrdá vonkajšia kostra, ktorá pozostáva zväčša z tuhého, rohovinovitého chitínu. Pokrýva celé telo, nohy, chodidlá, tykadlá a aj vzdušnice.Hmyz sa však líši od ostatných článkonožcov, pretože má iba 6 nôh.

Najstarší hmyz.
Najstarší predstavitelia okrídleného hmyzu poletovali po močaristych džungliach pred viac ako 300 milionmi rokov.Skameneliny pochádzajúce z tohoto obdobia svedčia o tom ze niektoré druhy - ako vážky a šváby sa velmi podobali dnes žijúcim druhom. Väčšina skamenelín hmyzu však predstavuje skupiny, ktore uz davno vymreli.Niektoré druhy mali velke merave krídla s rozpätím až 70 cm,ktoré im však neumožnovali rychli let...

Chrobáky.
Dnes je známych aspon 300 000 druhov chrobákov.Zivia sa akýmkolvek druhom rastlin a živočíchov,živími i mrtvými a samy sa stávajú koristou vtákov,jasteríc i malych cicavcov.Všetky chrobáky sa vyvíjajú úplnou premenou.Z vajicok sa liahnu male larvy, z ktorych sa niektoré živia a rastu aj niekolko rokov kym sa zakuklia a vyrastú z nich dospely jedinci. V celej ríši hmyzu sú chrobáky najlepšie obrnené.Tvrdé predné krídla sa uprostred tela vzájomne dotykaju aby zakrili a chránili jemnejšie zadné krídla,ktoré sa používajú na lietanie.

Maskovanie.
Hmyz sa stava koristou mnohých iných živočíchov.Bez hmyzu by netopiere asi neprežili a polovica vtákov by pravdepodobne zahynula hladom.Aj žaby,jašterice a aligátory si pochutnajú na hmyze, podobne ako piskory a vačice.Vela hmyzu sa živí inými druhmi a v niektorých krajinách ich jedia dokonca aj ludia.Kedže hmyz ma mnoho nepriatelov , vyvinulo sa mnoho prostriedkov ako sa maskovat pred nepriatelom.Niektoré druhy majú na krídlach škvrny alebo inu kresbu aby mohli splynúť s kôrov stromov.Iné druhy sa zase stavbou tela podobajú na drobné vetvičky alebo listy,takže potencionalny nepriatel si ich málokedy všimne.

DELFIN SKAKAVY
Delfín skákavý ( Tursiops truncatus)
Rad: veľryby Podrad: veľryby zubaté čeľaď: delfínovité

Delfín je najznámejší a najobľúbenejší zo všetkých morských cicavcov. Napriek tomu však život delfínov pri pobrežiach všetkých svetových morí zostáva neustále veľkou nevylúštenou hádankou. Delfíny skákavé, ktoré nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou, sú inteligentné zvieratá, sú určitým druhom reči.

Delfíny sú spoločenské tvory, žijúce v skupinách najrozličnejšieho zloženia: alebo spolu žijú zvieratá jedného pohlavia, alebo sú samice a samce spolu so svojimi mláďatami. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakavými zvukmi. Nie je presne známe koľko znakov táto „reč“ obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že sa delfíny navzájom spoznávajú a odpovedajú si.

Delfíny skákavé sa zvyčajne pária na jar alebo v lete, samice potom o desať až dvanásť mesiacov brezivosti porodia jedno mláďa. Matke pri pôrode pomáhajú dva, často aj viacero delfínov, ktoré fungujú ako „pôrodné baby“. Tie ju chránia pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv vytečená pri matkinom pôrode. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a „pôrodné baby“ sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho prvej ceste za vzduchom k vodnej hladine. Delfíny sú pri pôrode veľmi závislé od pomoci týchto pôrodných asistentiek. Rovnakú pomoc poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k zranenému zvieraťu a snažia sa obeť vo vode rôzne nadnášať alebo posrkovať k vodnej hladine, aby sa mohlo nadýchnuť. Matka kojí svoje mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o necelé dva až tri roky. Pravdepodobne sa zakaždým pári s iným samcom.

Delfíny žerú najrôznejšie druhy rýb a spôsob ich lovu zodpovedá druhu koristi. Pretože lovia jednotlivé ryby, za normálnych okolností nevyhľadávajú malú korisť. V ich potrave sa iba v malej miere vyskytujú malé hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj na vodu sadajúce vodné vtáky. Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa spoločný rybolov zhromaždia až stovky delfínov. Ryby sa pred blížiacimi delfínmi snažia rozpŕchnuť, tie sa však zvolávajú a vytvoria pevnú hradbu. Vodná hladina tvorí pre ryby prekážku, ktorú nie sú schopné prekonať.

Existujú domnienky o tom, že delfíny znepokojujú ryby hlasitými zvukmi, ktoré pri tom vydávajú. Pokiaľ ryby tiahnu v kŕdľoch alebo voľne plávajú vo vode, delfíny ich lovia počas celého dňa. V čase, keď sa kŕdle vyskytujú vzácne, stávajú sa delfíny nočnými lovcami s lovia sépie alebo ryby žijúce na morskom dne.

Človek sa stretáva s delfínom v čase, keď obaja rybárčia na rovnakom mieste. Každý rok sa v rybárskych sieťach utopia tisícky delfínov. Ak sa poškodí echolokačný systém delfína, ktorým by si privolal pomoc, dochádza k vyvrhnutiu na súš a k smrti. Je známych niekoľko overených prípadov, keď delfíny poskytli pomoc nielen príslušníkom vlastného spoločenstva. Záchrannú reakciu delfínov vyvolávajú dokonca i žraloky, voči ktorým za normálnych okolností delfíny prejavujú nezmieriteľnú agresivitu.

Príbuzné poddruhy delfína skáksvého, T.t.gilli a T .t. anduncus sa vyskytujú pri pobreží Atlantického oceánu, vo väčšine severnej časti Tichého oceánu a aj v Červenom mori a v Indomaljzskej oblasti.

Delfíny skákavé, na rozdiel od ostatných druhov delfínov, nie sú ohrozené vyhubením.

Viete, že …

Počas spánku ležia samice na hladine vody a majú dýchací otvor nad vodou. Samce spia priamo pod hladinou a z času na čas sa reflexívne vynoria, aby sa nadýchli.

Delfíny sú korisťou žralokov a kosatiek dravých.

Delfíny sa dorozumievajú zvukmi s frekvenciou 0,25 kilohertzov až po ultrazvuky v rozsahu 80 až 220 kilohertzov.

Delfíny môžu žrať v hĺbke dvoch metrov a pod vodou až pätnásť minút.

Charakteristické znaky:

Dĺžka: až 3,6 m
Hmotnosť: 150 – 200 kg

Pohlavná dospelosť: po dosiahnutí 8.roku života
Obdobie párenia: nemajú žiadne konkrétne, ale napriek tomu sa väčšina delfínov rodí v lete
Počet mláďat: 1

Hlas: má veľký repertoár tónov s vysokou frekvenciou
Správanie: spoločenské, žije v skupinách
Potrava: ryby žijúce v blízkosti brehov, obzvlášť sardinky a lososy, ale tiež sépie a garnáty
Dĺžka života: až 50 rokov

Príbuzné druhy: Veľmi blízko príbuzné sú poddruhy delfín Tursiops truncatus anduncus a delfín T.t. gillii, nie však sviňucha bezplutvá ( Phocoena phocoena).

DIVOKE ŠELMY
Sú nezávislé, ladné pôsobiace skryto žijúce zvieratá. Patria medzi najúspešnejšie
mäsožravce. Sú vyzbrojené ostrými zubami na trhanie mäsa a silnými pazúrmi na chytanie koristi a šplhanie sa po stromoch a skalách. Možno medzi nimi rozlíšiť dve skupiny - veľké a malé mačkovité šelmy. Voľne žijúce mačkovité sa vyskytujú v lesoch, trávnatých biotopoch i lesných oblastiach, domáce mačky sú ako miláčikovia domácností rozšírené po celom svete.

LEOPARDY:
-ladné a silné mačkovité šelmy žijúce samotárskym životom. Hranice svojho životného priestoru si značia pachovými značkami a hlasným revom. Ich vrčanie niekedy znie ako pílenie hrubého dreva. Pri striehnutí na korisť ich dobre maskuje škvrnitá srsť. Jedince žijúce v lesoch majú tmavšie sfarbenie s väčším množstvom škvŕn, aby v tienistom prostredí lepšie splývali s pozadím. Leopardy často odpočívajú v tieni pod skalami alebo vysoko v korunách stromov, presne tam, kde chodia aj opice - ich prípadná korisť. Leopardy lovia aj vtáky, zajace, diviaky bradavičnaté a malé antilopy.
Stromové šelmy:
Leopardy obláčikové trávia väčšinu času na stromoch. Lovia v noci. Ležiac na konári trpezlivo striehnu na králiky či mláďatá byvolov. Pri skoku na korisť im veľmi dlhý chvost (meria približne 65 cm) pomáha udržiavať rovnováhu.
Čierny panter:
Niektoré leopardy prichádzajú na svet celkom čierne. Pri bližšom pohľade im vidno na srsti rovnaké škvrny, ako majú ostatné jedince, ktorými môžu byť aj ich vlastný súrodenci.
Nádherná srsť:
Leopardy majú nádhernú srsť, ktorá môže mať žlté až sivé sfarbenie. Čierne škvrny majú usporiadané do ružíc. Stred ružíc majú - na rozdiel od jaguárov - prázdny. Dlhým škvrnitým chvostom udržiavajú na strome rovnováhu. Leopardy sú dravé, nie však také veľké ako levy či tigre.
Na snehu:
Leopard snežný je vrcholový predátor zasnežených horských lúk Himalájí. Robí veľké skoky ponad úžľabiny a obratne sa šplhá po obnažených skalných útesoch, kde prenasleduje ovce, kozorožce a iné zvieratá. V zime schádza za korisťou do nižších polôh a skrýva sa v lese.
Na strome:
Leopardy majú silné nohy a ostré pazúry. Vedia sa vynikajúco šplhať po stromoch a často celý deň prespia na konári. Na stromy si odnášajú aj zvyšky ulovenej koristi - tam je totiž nedostupná pre iné predátory. Leopard je taký silný, že dokáže vyliezť na strom aj s veľkou zdochlinou v papuli.
Starostlivosť o mláďatá:
Samice leopardov zvyčajne vrhajú tri slepé mláďatá. Prvých šesť týždňov zostávajú v úkryte a opúšťajú ho, až keď mláďatá dokážu matku nasledovať. Samica sa o ne stará dovtedy, kým sa nevedia o seba postarať (18 mesiacov až dva roky). Potom ju mladé leopardy opustia a začnú žiť samotársky.
Škvrnitý lovec:
Leopardy sú tichšie a prefíkanejšie ako levy. Lovia v noci, pričom môžu striehnuť na korisť aj na strome. Korisť usmrcujú zahryznutím do hrdla, alebo tak, že jej zlomia väzy. Veľké zviera môžu žrať aj niekoľko dní.
Život na snehu:
Leopard snežný má v zime mimoriadne hustú srsť, ktorá ho chráni pred chladným himalájskym počasím. Okrem toho má široké chodidlá pokryté srsťou, vďaka čomu sa nezabára do snehu. V lete, keď je počasie prívetivejšie, sa mu srsť preriedi, hoci vystupuje až do nadmorskej výšky 3600 metrov nad morom.

TIGRE:
-najväčšie a najsilnejšie mačkovité šelmy na svete.Najväčším poddruhom je tiger pásavý ussurijský, ktorý môže dosahovať dĺžku až dva metre a vážiť toľko, ako tri dospelé osoby dohromady. Veľké rozmery a hmotnosť mu umožňujú loviť aj veľkú korisť, napríklad jelene či dobytok. Prírodovedci raz pozorovali jedného tigra, ako sám vliekol uloveného byvola, ktorým trinásť mužov nedokázalo ani pohnúť. Pásavé sfarbenie poskytuje tigrom v lesnom prostredí plnom tieňov dokonalé maskovanie. Preto sa môžu zakrádať celkom blízko ku koristi a potom na ňu znenazdajky vrhnúť a strhnúť ju ostrými zubami a pazúrmi.
Vrcholový predátor:
Medzi hlavné prednosti tigra patrí schopnosť nepozorovane sa zakrádať. Korisť usmrcuje zahryznutím do šije (zlomí jej väzy) alebo do krku (udusí ju). Ak ju uloví na otvorenom priestranstve, odtiahne ju do ústrania.
Starostlivosť o mláďatá:
Mláďatá sa živia materským mliekom asi šesť mesiacov. Rodia sa slepé - oči otvárajú, až keď majú dva týždne. Ak sa ocitnú v ohrození, samica ich prenesie na bezpečné miesto.
Bystré zmysly:
Tigre sa pri love spoliehajú na svoj zrak a sluch.Lovia v noci, pričom v slabom svetle vidia asi šesť krát lepšie ako človek. Oči im v tme "svietia" preto, lebo sietnicu majú vystlanú vrstvou, ktorá odráža svetlo. Orientovať sa v tme im pomáhajú aj hmatové fúzy.
Lesný lovec:
Tigre žijú na teplých stepiach, v lesoch, mokradiach i džungli, najmä v Indii a Indonézii. Vo všetkých týchto biotopoch im čierne pásy na srsti znejasnujú obrysy tela a dobre ich maskujú pri love koristi. Tiger žije aj na Sibíri, a to aj v studených zasnežených oblastiach.
Kostra:
Tiger má silnú a ohybnú kostru. Veľké lopatky poskytujú dostatok priestoru pre úpony mohutných svalov. Hrudný kôš chráni veľké pľúca a srdce tigra.Kosti zadných končatín sú očividne dlhšie ako kosti predných nôh.
Belšia srsť:
Vedci rozoznávajú osem poddruhov tigra, ktoré sa líšia napríklad sfarbením, podľa miestnych podmienok. Všetky poddruhy majú na tele tmavé pásy, i keď niektoré ich majú svetlejšie. Vzácne sú biele severoindické formy s veľkými pásmi, ktoré však dnes žijú najmä v zoologických záhradách.
Grimasa:
Samce tigrov niekedy vyhŕňajú hornú peru a robia zvláštnu grimasu. Pravdepodobne im pomáha dopraviť pach samice k osobitnej štruktúre v nose, pomocou ktorej dokážu rozoznať, či je pripravená páriť sa.
Dvorenie:
Samce tigrov vyhľadávajú samice podľa revu a pachových značiek, ktoré samice zanechávajú. Niekedy zavádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Víťaz sa pred párením najskôr nežne obtiera o tigricu. Párenie môže trvať dva dni, počas ktorých sa tigre pária až stokrát.

JAGUÁRE:

-najväčšia mačkovitá šelma Južnej Ameriky a jediným americkým zástupcom skupiny "veľkých mačiek". Podobá sa na leoparda, má však ťažšie telo a nie je taký ladný ani obratný. Aktívny je prevažne v noci. Loví v amazonských lesoch, kde striehne na tapíry, aguti a jeleňovité cicavce. Dokáže uloviť aj ryby, korytnačky a žaby. Dospelé jedince sa stretávajú iba pri párení. Mláďatá po zavŕšení druhého roku života opúšťajú matku a vydávajú sa vlastnou cestou.
Škvrnitá srsť:
Škvrnitá srsť jaguára sa rovnako ako v prípade iných cicavcov skladá z dvoch vrstiev. Spodnú vrstvu tvorí hustá jemná podsada, vrchnú dlhé pesíky, na ktorých sú aj škvrny. Srsť chráni jaguára pred chladom a maskuje ho, keď v lese alebo vysokej tráve striehne na korisť.
Zmysly a schopnosti:
Jaguáre sa pri svojom nočnom love radia vynikajúcim zrakom a sluchom. Za šera sa im doširoka otvárajú zrenice, aby im na sietnicu dopadalo čo najviac svetla. Cez deň, keď odpočívajú, sa im zrenice zužujú a clonia prisilné svetlo. Schopnosti plávať im dodáva možnosti loviť vo vode a sú známe prípady, keď jaguár usmrtil krokodíla.
Samotársky lovec:
Jaguáre majú na rozdiel od iných mačkovitých krátke zavalité nohy, takže na korisť radšej striehnu, ako by ju prenasledovali. Vedia sa dobre šplhať, takže lovia aj na stromoch - najčastejšie opice.
Škvrnitý lovci:
Jaguáre žijú v hustých lesoch a mokradiach Strednej a Južnej Ameriky. Vedia dobre plávať i liezť, nedokážu však rýchlo bežať na väčšie vzdialenosti. Pri love sa preto musia dostať čo najbližšie ku koristi. Zvyčajne na ňu striehnu na zemi, niekedy však čakajú aj na konári, čo prevísa nad zvieraciu cestičku. Keď sa dosýta nažerú, oddajú sa pokojnému odpočinku.

LEVY:

-v pozorovaní s inými veľkými mačkovitými šelmami sa vyznačujú jednou zvláštnosťou - lovia spoločne.
Žijú v rodinných skupinách, ktoré tvorí tri až pätnásť samíc s mláďatami a dva až tri samce.Samice skupiny, čiže levice, sú navzájom príbuzné - môžu to byť staré matky, matky, dcéry, sesternice či tety. Levice lovia pre skupinu potravu, zatiaľ čo samce ich bránia pred inými levmi a hyenami. Spoločne bránia svoje teritórium a potravné zdroje, pričom spoločnými silami dokážu uloviť aj veľké zvieratá, ako byvolce a byvoly. Osamotený lev však nemôže súťažiť o potravu napríklad so svorkou hyen.
Materská láska:
Levice vrhajú každé dva roky približne päť mláďat. Novorodené levíčatá sú veľmi malé a vážia len zlomok hmotnosti ich matky. Matka aj iné levice skupiny ich šesť mesiacov kŕmia materským mliekom, hoci už trojmesačné mláďatá začínajú žrať aj mäso.
Smrtiace samice:
Väčšinu lovu majú na starosti samice. Lovia spoločne, takže dokážu usmrtiť aj veľké zvieratá, ako sú zebry či byvolce. Korisť usmrcujú udusením - zahryznú jej do krku alebo do pysku, takže nemôže dýchať. Vznešený samec:
Samce leva sa líšia od samíc vznešenou hrivou. Samce a samice všetkých ostatných mačkovitých šeliem pritom vyzerajú rovnako. Samce strážia svoje teritórium pred ostatnými samcami revom a zanechávaním močových značiek na stromoch a kameňoch. Sú pomalšie ako samice a korisť ich ľahko zbadá. Preto prenechávajú lov samiciam a prichádzajú až ku pripravenej hostine. Samice ich nechajú, aby sa nažrali ako prvé. Skupina dravcov:
Plavé sfarbenie levov dobre splýva s trávnatým prostredím africkej savany. Levy tak zostávajú ukryté pred zrakmi svojej koristi. Zvyčajne nasledujú čriedy pasúcich sa gaziel, antilop a zebier. Spoločným úsilím však dokážu uloviť aj veľké zvieratá, akým je byvol či žirafa, dokonca aj dospelého jedinca čriedy. Nosenie mláďat:
Levice prenášajú svoje mláďatá v papuli-presne tak, ako to robia domáce mačky. Levíčatám to vôbec neubližuje a vôbec sa tomu nebránia. Samica ich tak môže rýchlo a ľahko preniesť do bezpečia, a to aj napriek tomu, že ich môže nosiť iba po jednom. Mocná lebka:
Levy majú lebku prispôsobenú na lov a na požieranie veľkých zvierat. Majú krátke a silné čeľuste s ostrými očnými zubami a silnými stoličkami, veľké očnice i sluchové otvory preto sa vyznačujú vynikajúcim zajkom a sluchom.
Mláďatá skupiny:
V čase, keď sa dospelé levy vydávajú na lov, mláďatám hrozí mnohoraké nebezpečenstvo od iných mäsožravcov, napríklad hyen a iných levov. Až 4/5 mláďat zahynú skôr, ako sa dožijú dvoch rokov života, Keď skupinu preberie iný lev, pozabíja všetky mláďatá. Stará sa iba o svoje potomstvo. Mláďatá navyše nevynikajú schopnosťou súťažiť o potravu a mnohé zahynú od hladu.

GEPARDY:
-sú najrýchlejšie mačkovité šelmy. Aktívny je cez deň, takže môže prežívať v tých istých oblastiach ako levy a leopardy, ktoré lovia najmä v noci. Tajomstvo obdivuhodnej rýchlosti geparda spočíva v jeho mimoriadne pružnej chrbtici. Keď sa gepard plnou rýchlosťou rúti po savane, jeho chrbtica pracuje ako pružina. Samice žijú skôr samotársky alebo so svojimi mláďatami, samce vytvárajú malé skupinky. Gepardy majú dostatočnú hmotnosť, aby dokázali uloviť gazely a malé antilopy, súčasne sú však aj dostatočne ľahké na to, aby dokázali mimoriadne zrýchľovať.
Úžasná rýchlosť:
Gepard je najrýchlejším suchozemským zvieraťom. Na krátku vzdialenosť dokáže šprintovať rýchlosťou výrazne prevyšujúcou sto km za hodinu. Po 20 sekundách však musí zastaviť, lebo sa priveľmi zohreje.
Pri útoku:
Keď sa gepard zmocní koristi, schmatne ju zubami za krk a drží ju, kým sa nezadusí. Potom musí chvíľu odpočívať, pretože je zadychčaný a prehriaty. Keď sa trocha ochladí, rýchlo sa poriadne nažerie, aby mu korisť neukradli levy, hyeny alebo supy.
Lekcie lovenia:
Gepardy mávajú od piatich mláďat, ktoré zostávajú z matkou asi 18 mesiacov. Najskôr sa pozorovaním od nej učia, loviť, potom to skúšajú samy. Aby samica uživila svoju rodinu, musí byť pri love každý deň úspešná.
Hlavné znaky:
Obdivuhodnú rýchlosť dosahujú gepardy vďaka silným zadným nohám a veľkým chrbtovým svalom tiahnucim sa pozdĺž chrbtice. Gepardy nemajú zaťahovateľné pazúry, takže pri behu im poskytujú záber ako bežecké tretry. Dlhým chvostom udržiavajú pri vysokých rýchlostiach rovnováhu.
Otvorené lovisko:
Gepardy lovia na savanách, kde sa delia o korisť s levmi, leopardmi a ďalšími predátormi. Aby s nimi nemuseli priamo súťažiť, lovia a žerú skôr cez deň, v čase, keď sa iné predátory zväčša radšej skrývajú pred páliacim slnkom. Okrem toho lovia prevažne na otvorenom lovisku a korisť potom odtiahnu na skryté miesto, kde im ju nemôžu ostatné mäsožravce ukradnúť

ŽRALOKY
Predstaviteľom jedného z najväčších predátorov morí je žralok biely nazývaný aj ľudožravý. Dorastá do dĺžky približne 6 metrov, a preto sa pri love sústredí na väčších savcov, akými sú vtáky, tulene, korytnačky, delfíny, či iné druhy žralokov. V podstate každý živočích v oceáne je jeho potenciálnou korisťou - čím väčší, tým lepší. Množstvo potravy nachádza v blízkosti ostrovov, takže sa pohybuje najmä v plytkých a teplejších vodách. Ako jediný druh vystrkuje hlavu z vody, aby si obhliadol okolie, dokonca za vtáčou potravou vyskočí až do výšky 2,5 metra nad hladinu. Žralok biely je lovec samotár, nikdy nežije vo veľkých kolóniách. Ak sa pohybuje v blízkosti inýlch žralokov, ide len o malé, 12-členné skupny. Jeho predkovia vyhynuli približne pred piatimi milónmi rokov. Rozmery vtedajšiho dravca boli ohromujúce. Meral 18 až 20 metrov a vážil okolo 13 ton. Svet sa o tomto prehistorickom žralokovi dozvedel z fosílií zubov, objavených na pobreží Austrálie a USA.
Medzi oblasti, ktoré sú neslávne preslávené častými útokmi najmä bielych žralokov na človeka patria juhoasutrálske a mexické pláže, kalifornské a juhoafrické pobrežia. V spojených štátoch zaznamenajú štyri - päť útokov ročne. Napriek tejto povesti sa niekedy smrteľné ataky opakujú. Pokiaľ žralok zaútočí s úmyslom nažrať sa, nezastaví ho žiadna prekážka. Fatálne stretnutia s morským diablom bývajú často brutálne a šokujúce. Vyplavené telá su neuveriteľne zohavené, chýbajú im kusy mäsa - končatiny a trup. Príčinou stúpajúcej tendencie takýchto činov je zmenšujúci sa počet prirodzenej potraby žralokov či organické znečitenie morí, čo ich priťahuje. Dôvodom však nebýva len prirodzená dravosť žraloka, ale aj ľudská ľahostajnosť voči zákazom nevstupovať do mora. Najmä v lete, keď sú moria preplnené plavcami a surfistami, sú útoky časté. Vtedy si žralok môže turistu pomýliť so svojou pravidelnou korisťou.
Stavba tela žraloka, jeho zmyslové orgány, rovnako ako odolnosť voči chorobám sú úplne dokonalé. Najcitlivejší je čuch. Potravu dokáže vystopovať na veľmi veľké vzdialenosti. Tento krásny tvor je dokonca schopný orientovať sa pomocou ultrazvuku. Má azda jednu nevýhodu - je odsúdený na večný pohyb, pretože len tak môže jeho krv rozvázať po tele dostatok kyslíka. Vnútro živočícha neobsahuje jedinú kosť, iba chrupavku, ktorá tvorí 7 percent celkovej váhy. Zvláštnosťou, ktorou sa zaoberajú aj vedci, je veľmi silný a účinný imunitný systém. Rany sa mu hoja rýchlo a takmer nikdy nedochádza k infekcii.Špecifickou črtou je nepretržitá torba protilátok a to, že žralok nemôže dostať rakovinu. Tento fakt je predmetom mnohých výskumov a testov. Dnes sa žraločia chrupavka používa ako prevencia proti rakovine i pri liečbe očných ochorení u diabetikov.

Zaujímavosti:
>V súčastnosti je zaregistrovaných 354 druhov žralokov, pričom o 35 druhoch vieme, že aspoň raz napadli človeka a pri 12 druhoch je to úplne bežné.
>Najväčším uloveným bielym žralokom bola 6,4 metra dlhá samica, z pobrežia Kuby v roku 1945, ktorá vážila 3,3 tony.
>Fenomenálne najväčšia zaregistrovaná sila stisku žraloka je 3,7 tony u trojmetrového samca.
>Najrýchlejším žralokom je mako, ktorý môže dosiahnuť 50 km za hodinu.
>Rekord útokov na jednom mieste pochádza z Durbanu v Juhoafrickej republike. V roku 1957 tu počas 107 dní zaznamenali sedem atakov na ľudí a 5 z nich bolo smrteľných.
>Žralok biely zacíti jednu kvapku krvi v 4,6 milióna litrov vody.

Základné údaje:
Dĺžka 3 - 8 metrov
Váha 1,2 - 3 tony
Zuby 7,5 centimetrov dlhé, trojuholníkový tvar a pilníkové okraje, vypadnutý zub vždy dorastie
Typické znaky vysoká trojuholníková chrbtová plutva, polmesiacovitý chvost
Rozmnožovanie je len málo poznatkov, ale vedci sa domnievajú, že žralok biely privádza na svet živé mláďatá
Dĺžka života údaj nie je známy
Miesta výskytu Severná a Južná Amerika, južná Afrika, juhovýchodná Ázia, Austrália, Nový Zéland, Stredozemné more.

RYBY
Ryby (Osteichtyes, Pisces) sú výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá a sú v nej šupiny rôznych typov (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 5 pároch žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (= žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami.

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb zvláštny orgán plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Tlak v plynovom mechúre môžu ryby meniť.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je mimotelové (u drsnokožcoch prebieha kopulácia).

Štúdiom rýb sa zaoberá vedný odbor ichtyológia.

Lúčoplutvé ryby (Actinopterygii) majú plutvy vystužené kostenými lúčmi. Patrí sem väčšina dnes žijúcich sladkovodných i morských rýb. V našich tokoch a vodných nádržiach sa najčastejšie vyskytujú: kapor obyčajný (Cyprinus carpio), lieň obyčajný (Tinca tinca), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), mrena obyčajná (Barbus barbus), ostriež obyčajný (Perca fluviatilis), zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca), pstruhy (Salmo spp.), šťuka obyčajná (Esox lucius) a i.

Stopkatoplutvé (Crossopterygii) majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých štvornohých stavovcov.

Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m. V súčasnosti je predmetom intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom prekvapujúcich objavov.Chrupkokostnaté ryby (Chondrostei) sa vo fylogenéze nachádzajú niekde medzi drsnokožcami, ktoré majú chrupkovitú kostru, a kostnatými rybami. Najpočetnejším rodom sú jesetery. Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžku 2,3 m. Žije v Kaspickom a Čiernom mori. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár.

Ďalším zástupcom je vyza veľká (Huso huso), najväčšia z jeseterovitých rýb, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 5 m. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom a Azovskom mori, často sa vyskytuje i v dolnom toku Volgy, na Morave a Váhu. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede.

Platesy (Pleuronectiformes) obývajú väčšinou tropické a subtropické moria, menej druhov žije v miernom pásme a len niektoré druhy zasahujú do polárnych vôd. Vedia sa farebne prispôsobiť podkladu. Mnohé druhy sa zahrabávajú do podkladu tak, že im z neho trčia iba oči. Vedia hýbať každým okom osobitne. Patria sem predovšetkým platesy (Pleuronectes) a halibuty (Hippoglossus).

Do radu slede (Clupeiformes) patria: lososy (Salmo), pstruhy (Salmo), hlavátky (Hucho), šťuky (Esox), slede (Clupea), sihy (Coregnus), sivone (Salvelinus), blatniaky (Umbra).

Do radu kapry (Cypriniformes) zaraďujeme: kapry (Cyprinus), karasy (Carassius), liene (Tinca), plotice (Rutilus), jalce (Leuciscus), pleskáče (Abramis), bolene (Aspius), čereble (Phoxinus), mreny (Barbus), hrúzy (Gobio), číky (Misgurnus), slíže (Noemacheilus), pĺže (Cobitis), sumce (Silurus). Je to najpočetnejší rad lúčoplutvých rýb.

Rad úhory (Anguilliformes) zastupuje druh úhor obyčajný (Anguilla anguilla).

Rad tresky (Gadiformes) zastupuje treska obyčajná (Gadus morhua), ktorá veľmi užitočnou rybou známou takmer na celom svete. Tresky merajú často 1 m i viac. Obývajú plytké chladné vody. Citlivosť na teplotu je hlavnou príčinou striedavých úspechov pri jej love. Stačí totiž, aby bola teplota vyššia než obyčajne, a tresky odtiahnu na sever do chladnejších vôd.

Rad ihly (Syngnathiformes) zastupuje zvláštna ryba koník morský (Hippocampus hippocampus).

Kaprozúbky (Cyprinodontiformes) sú malé akváriové rybky. Gupka - "pávie očko" - (Poecilia reticulata) sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom.

Rad ostrieže (Perciformes) zastupujú rody: ostrieže (Perca), zubáče (Stizostedion), hrebenačky (Gymnocephalus), kolky (Zingel), tuniaky (Thunnus), makrely (Scomber), hlaváče (Gottus)








 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

mlada myski

(janna, 25. 6. 2011 12:31)

dobry den. potrebujem poradit.Nasla som malu mysku asi tyzdnovu ako ju vychovat aby prezila? Dala som jej termofor a servitkou sladku vodu co dalej?ako casto ju krmit?Prezije vobec?

Re: mlada myski

(nnniiiiiiikkkkkaaaaa, 8. 2. 2012 15:41)

asi nie ak jej davas sldku vou ved to by nenapadlo ani KOLUMBUSA

zvieratka

(LAJLA, 17. 5. 2009 15:54)

K zvieratkam by sa mali vsetci chovat tak, ako keby sme to boli my.

?!?!

(zelená krysa, 3. 1. 2008 14:05)

celkom to ujde ale nie sú tam dížky života

chudáčci

(xxxx, 30. 10. 2007 20:33)

chudáci zvířata to jsou tak hnusní proč?